Srpen 2017

Vyplnit prazdnotu v mojej dusi

7. srpna 2017 v 22:49 Blair_W.
Je to len príznak, vedľajší účinok.
Preto to, že začnete jesť bez toho, aby ste vyriešili jadro choroby,
chorobu nevyliečite.
Jeden príznak zmizne, objaví sa ďalší.
Diagnóza možno zmení meno, no jadro ostáva.
Preto sa poruchy príjmu potravy cyklicky obmieňajú, čo sa stalo aj v mojom prípade.

Toto obdobie bolo veľmi ťažké.
Hanbila som sa vyjsť na ulicu, pretože som si myslela, že na mne každý uvidí, že som sa znova prejedla.
Bola som neustále unavená, smutná, bez života.
Žila som len pre to, aby som sa prejedla a následne nejedla.


Prvý krát som si uvedomila, že mám problém, asi keď som jeden večer plakala pred chladničkou. Nechcela som už ďalej jesť
, ale niečo vo vnútri ma stále nútilo niečo si dať.
Akoby niekde hlboko vo mne žil démon...


No vždy som zlyhala.
Vždy som sa nakoniec prejedla a sľúbila si, že to nabudúce bude iné.
Od pondelka, piatka, prázdnin, narodenín...
A namiesto chudnutia som vlastne len ďalej priberala.
Točila som sa v blúdnom kruhu a myslela si, že sa z neho už nikdy nedostanem von.

Problém bol totiž v tom, že som stále nechápala pravú podstatu problému.
Moje telo nepotrebovalo rôzne diéty, bylinky či rôzne techniky.
Tým jedlom sa snažilo len vyplniť tu prázdnotu v mojej duši,
ktorú som si vlastnou sebanenávisťou vyrobila.
A kým som toto nepochopila, nebola som schopná sa nikam pohnúť.


Akoby ste sa snažili na jabloni vypestovať hrušky.
Na to, aby ste ich mali, musíte najprv tú svoju jabloň vyrúbať a začať pestovať odznova. Ale tento krát úplne inak