Blair_W.

Galaxy far,far away :)

24. února 2018 v 22:46
Napíšem pár riadkov,pretože ak by som to nespravila tak zabudnem.

Vrátila som sa z CH,wattwil,kde som niekoho stretla.

Nepoznám jeho meno,neviem kde býva ,ani čo robil.

Každý piatok.
Každý piatok,do nášho baru chodieval.
Len vtedy v piatok,
ktorý bol môj posledný....
....neprišiel

Odišla som bez toho,aby som o ňom zistila niečo viac.

On ma nechal ísť bez toho,aby sa ma pokúsil zastaviť..

Niečo vnútri mňa mi hovorí,že sa ešte niekedy stretneme.
Pretože,normálne by som začala panikáriť.
Ale ten pokoj v duši mi to nedovolí.
čo má prísť ,príde.
čo je pre teba určené,v ten praví čas to dorazí.
neunáhli veci.
Osud nemá rád zhon,stres a paniku.
Len sed.
a čakaj.

Tak čakám.
S myšlienkami na neho,jeho tričko a FOX šiltovku.

a tie oči.
pri ktorých netuším či odrážali záujem alebo pohrdanie.

Vyplnit prazdnotu v mojej dusi

7. srpna 2017 v 22:49
Je to len príznak, vedľajší účinok.
Preto to, že začnete jesť bez toho, aby ste vyriešili jadro choroby,
chorobu nevyliečite.
Jeden príznak zmizne, objaví sa ďalší.
Diagnóza možno zmení meno, no jadro ostáva.
Preto sa poruchy príjmu potravy cyklicky obmieňajú, čo sa stalo aj v mojom prípade.

Toto obdobie bolo veľmi ťažké.
Hanbila som sa vyjsť na ulicu, pretože som si myslela, že na mne každý uvidí, že som sa znova prejedla.
Bola som neustále unavená, smutná, bez života.
Žila som len pre to, aby som sa prejedla a následne nejedla.


Prvý krát som si uvedomila, že mám problém, asi keď som jeden večer plakala pred chladničkou. Nechcela som už ďalej jesť
, ale niečo vo vnútri ma stále nútilo niečo si dať.
Akoby niekde hlboko vo mne žil démon...


No vždy som zlyhala.
Vždy som sa nakoniec prejedla a sľúbila si, že to nabudúce bude iné.
Od pondelka, piatka, prázdnin, narodenín...
A namiesto chudnutia som vlastne len ďalej priberala.
Točila som sa v blúdnom kruhu a myslela si, že sa z neho už nikdy nedostanem von.

Problém bol totiž v tom, že som stále nechápala pravú podstatu problému.
Moje telo nepotrebovalo rôzne diéty, bylinky či rôzne techniky.
Tým jedlom sa snažilo len vyplniť tu prázdnotu v mojej duši,
ktorú som si vlastnou sebanenávisťou vyrobila.
A kým som toto nepochopila, nebola som schopná sa nikam pohnúť.


Akoby ste sa snažili na jabloni vypestovať hrušky.
Na to, aby ste ich mali, musíte najprv tú svoju jabloň vyrúbať a začať pestovať odznova. Ale tento krát úplne inak

Zivot

31. července 2017 v 2:26
Po tom ako som obiehala vase blogy,
Povyskakovali na mna nefunkcne stranky..
Blog nebyl nalezen,stranka sa neda zobrazit.

....je to sposobene tym,ze sme dospeli?

Alebo tym,ze sme sa vzdali?

Ci uz tak alebo tak,
Blair je spat

A tentoraz sa nevzda.

Najťažšie je premôcť sám seba

10. února 2013 v 20:42
Je mi zle
Prejedla som sa, nevládzem sa hýbať,zajtra mám vstávať skoro ráno,neviem ako to zvládnem,
Je mi zle
Skúšala som vracať,nešlo to
Hladala som doma prehánadla-žiadne som doma nemala
Minuté
Takto to dalej nepôjde.
Už to trvá príliš dlho
Matka schudla minimálne 15 kíl,ja som tých 15 kíl pribrala
Musím pravidelne azčať jesť
Aj ked to bude veľmi,veľmi ťažké(najmä zajtra,pretože nedokážem si teraz ani len predstaviť že by som niečo do seba nahdázala) , tak to musím skúsiť

5:30 zelený čaj, jablko
9-10 : cottage syr
13:00 žemla fitnes+ nízkotučný syr
16:00 jablko+pomaranč
19:00 žemla fitness+ cottage

Výš a výš

4. února 2013 v 0:12
Často hľadieval na oblohu, kde pozoroval vtáky a závidel im ich voľnosť.
Vymyslel z vosku, pierok a nití krídla.

Daidalos syna poučoval:
"Dej pozor, Ikare, nelétej příliš vysoko.
Slunce by roztavilo na křídlech vosk a ožehlo by ti peří.
Nelétej také příliš nízko, aby ti mořské vlny nesmáčely křídla.
Křídla by ti ztěžkla, a stáhla by tě do hlubiny.
Nelétej ani vysoko, ani nízko, leť uprostřed jako já a neztrácej mě z očí."

Daidalos Ikara políbil a otec a syn se vznesli.
První letěl Daidalos a stále se na Ikara ohlížel.
Syn letěl, jak mu otec přikázal.

Dole pod nimi si pastýři zacláněli dlaní zrak, dívali se k nebi a říkali si:
"To jistě letí bohové z Olympu podívat se na zem, jak lidé žijí."

Rybářům na břehu se zachvěly ruce svírající sítě, když spatřili vzduchoplavce v povětří.
Pak se rozprostřela pod Daidalem a Ikarem mořská hladina.
Potkávali lodě a veslaři zapomínali veslovat.
Udiveně hleděli za okřídlenci.

Ostrov Kréta byl už daleko za nimi, den byl jasný a Daidalos,
uklidněný zdařilým letem, se zabral do vzpomínek na svou vlast.
Ikaros s rozkoší mával lehkými křídly v teplém vzduchu.

Byl by se rád vznesl o trochu výš,
ale dokud se otec ohlížel,
neodvažoval se neposlouchat.
Nyní zapomněl zamyšlený otec na Ikara dohlížet a Ikaros toho využil.
Vznesl se výš a výš a byl by se samou radostí z té výšky dal do zpěvu.
Přiblížil se k zářícímu spřežení slunečního boha tak blízko,
že mohl obdivovat jeho zlatý vůz.
A slunce sálalo a rozehřívalo na křídlech vosk.
Velké žluté kapky rozpuštěného vosku kanuly do hloubky, do moře.
Volné nitě a peří, které už nic nedrželo pohromadě, propustily vzduch. Ikaros mávl ještě jednou holými pažemi a zřítil se s výkřikem do mořských hlubin.

Voda umlčela jeho ústa a jiskřící hřebeny vln si podávaly hrst bílého peří.


´

Reason to live.

25. srpna 2012 v 0:12
Nemám rada veľa vecí na tomto svete.
No zo všetkého najviac nenávidím, ked sa ľudia povyšujú nad iných.
Ked sa im vysmievajú.
Ked poukazujú na ich slabosť,
na ich chyby,
to ked im šplechnú do tváre ich hriechy minulosti.
Hovorí sa že máme zabudnúť na svoju minulosť, odraziť sa a ísť dalej.
No dá sa to , ked vám ju stále niekto pripomína?

Ked som dnes prezerala vaše blogy,
konkrétne slečien , ktoré som vždy potajme obdivovala,
uvedomila som si že nie je dôvod ich obdivovať dalej.
Snažiť sa im podobať.
Byť ako oni.
Už nie.
Nie viac.
Nevidím dôvod.
Smiať sa z toho , ked za jeden rok sa podarí jednej holke zhodiť 6 kilov .
To je veľa aj na mňa.
Smiať sa , vysmievať sa, ponižovať druhých,
a samú seba vychvalovať do nebies ked do papule za celý deň nedela ani sústo.
Robím vám to radosť ich takto verejne ponižovať?
Niet čo dodať.
Nemám slov.

Neviete čo prežívam.
Zaspávam s pocitom, s trasúcimi sa rukami, ktoré myslia na jedlo.
S pocitom,myšlienkami,úvahami , ako sa na druhý deň prežeriem čo zjem, koľko toho zjem, či mám v šuflíku schované zásoby aby naši nevideli koľko toho do seba nahádžem.
Večer nedokážem spať- myslím na jedlo.
Ráno nedokážem spať , budím sa veľmi skoro , pretože sa neviem dočkať kedy sa najem,
Možno si myslíte že som slabá, že jedlo ma ovláda,
že som slaboch , ktorý nevydrží bez jedla.
SOM.
Slaboch.
Som.
Slaboch.
Ale nie taký aby obviňoval iných a posmieval sa im.
Celý deň som v depresii.
Pesimizme.
Ale na tom nezáleží.
Mám jedlo.
Jedlo, ktoré ma uteší.

539336_10150940608626715_1757076516_n_large

Hold on

1. srpna 2012 v 23:24
Tumblr_m6vluru9aa1ragrxfo1_500_large


Tumblr_lorekqixei1qbjwxpo1_500_large

13.2.2012

12. února 2012 v 22:51
1.deň PONDELOK
RAŇAJKY: zelený čaj

OBED: 2 vajcia natvrdo, 2 paradajky, 1 celozrnný rožok

VEČERA: cottage syr

NÁPOJE: 2-3 litre minerálky,
I KNOW , I CAN !

Saturday

21. ledna 2012 v 22:54
-Hej Blair ale ty si v prváku bola celkom jebateľná...
Čo,preboha ,
kto to na mňa hovorí?
Čo že som bola?
-ČO?
Noo,hovorím že po tebe chalani slintali.
Akože fakt.
Ak sa nemýlim,každý ťa chcel.
To čo mi tým ten chumaj naznačuje?
Že akože v prváku s 50 kilami by ma nikto nechcel?
Preboha ved jasné že po mne slintali.
Bola som ako lata.
Nohy som mala neuveriteľné.
Sexi.
Brucho tiež.
Ploché.
Prsia podobné silikonom.
Obrovitáánske.
-No Bejvávalo,môj zlatý...
Bejvávalo...

Každý člověk něco miluje,něco nenávidí a za něco bojuje.

16. ledna 2012 v 0:13
-Ahoj Blair.
-Čau K.
-Ach bože, Z. zasa mešká.
Povedal , že tu bude o druhej.
Toto je tá jeho zodpovednosť?
Nie,nie,nie.
Prosím nie.
Prosím,nech to nie je pravda.
-Ehm, vy akože teraz spolu chodíte?
Do riti.
Čo na nej vidí?
K. nie je ničím zaujímavá,obyčajné tuctové dievča.
OBYČAJNé.
Ničím zvláštne.
-Noo nemôžem to nazvať vzťahom.
-Tak ale niečo medzi nami je.
-Minule som mala legíny.
Ano,tie legíny v ktorých si mala tak kurevsky štíhle nohy.
Tie legíny , v ktorých si sa promenádovala PRED ním.
-A tak sme spolu stáli a on mi povedal,že som pekná.
Do riti.
-Že chce byť so mňou.
Ten hajzel.
-A potom si ma doberal , a smiali sme sa.
Je zaujímavá.
Jej štíhla postava je zaujímavá.
To je ono.
-Blair?
Zíza na mňa.
Prečo na mňa tak zazerá?
-Pripadá mi namyslený,
týpek , ktorý si myslí že môže mať každú.
A aj má
-Neblázni Blair,on tak iba vyzerá.
V skutočnosti je citlivý.
Veľmi.
Minule som mu niečo povedala,
a on mal v očiach slzy.
Ou shit,citlivka
-Keby si ho lepšie spoznala ,
tak by si mala o ňom inú mienku.
Zlato,budeš mať oči plné slz.
To ti prisahám.

Trauma na celý život..? Zrejme hej..

4. ledna 2012 v 0:08
Pospevujúc som vbehla do mraziacej miestnosti.
Nepremýšľajúc o mojom konaní som zabuchla dvere.
Dvere bez kľučky.
Miestnosť bez núdzového východu.
Miestnosť,ktorá slúži na zmrazenie potravín.
Ja v nej.
Sama.
Bez pomoci.
Miestnosť , v ktorej zlyhávajú mobily.
Miestnosť,bez signálu.
Panika.
Strach v očiach.
V prvom momente som začala mlátiť do dverí,do kovových, hrubých, zaizolovaných dverí.
Oni ma nepočujú.
Nezachránia ma.
Kurva.
Kurva.
Kurva.

Myslíte si, že , ked viete , že sa blíži váš koniec,
tak sa vám pred očami začne premietať celý váš život?
To akým človekom ste boli,
fotky vašich priatelov,rodiny,blízkych...
Nie nezačne.

V tej panike,ani len si nespomeniete na rodinu.
Snažíte sa dostať von.
Ten pocit ked viete že ste bezmocní.
Uväznení.

Mali by ste si užívať vaše psoledné minúty.
Mysliež na rodinu.
Ked by ste si mali sadnúť a čakať kým vám začnu odpadávať v tej zime končatiny.
Ked sa vám zastaví srdce.

Lenže nič z toho nerobíte , a nadalej mlátite do dverí,a kričíte o pomoc.
Nezmierite sa s myšlienkou na smrť,
v kútiku duše viete že vás zachránia.
Ešte nemôže byť koniec.
Nie váš...

Slzy vám stekajú po tvári,a vaše ruky chytajú červený nádych.
Štípu.
Prsty na nohách si necítite.
Pýtate sa Boha prečo vy.
Na rukách ste si neustálym trieskaním vytvorili modriny.


A zrazu sa tie dvere otvoria,a vy uvidíte postavu.
Postavu vašej kolegyne,ktorá v šoku sleduje vašu slzami zmáčanú tvár.
Váš anjel strážny,ktorý nepočul vaše volanie,
ved ako by aj,
cez tie dvere.
náhodne išiel do mrazáku pre mlieko...

Vybehnete von,a zrazu viete ,
že nie je vám súdené odísť z tohoto svete.
-Ešte nie...

Musíte na tomto svete niečo vykonať.
Neviete,čo , ale zrejme to bude dôležité.

-Inak by ste už dávno ležali v mraziaku pokrytá kvapôčkami snehu, s vystrašeným výrazom v tvári.
Tvár v krči,zovretá výkrikom,posledným volaním o pomoc.
Tvár , ktorá stále dúfa,že sa tie dvere otvoria.
Čaká.

Dvere bez kľučky.




- A potom nastúpte do roboty,
a chodievajte do mraziaku ako za starých čias.
Nie, to sa nedá.
Strach o svoj život tam bude vždy.
Bojíte sa tie dvere čo i len otvoriť.
Nakuknúť do miestnosti.

Cúvate.
Opúštate mrazák.
Nemôžte.
Jednoducho nemôžte.












Introduce...

15. prosince 2011 v 22:01
Rozmýšľala som.
Začnem písať o veciach,ktoré sa dejú v mojom okolí, ( o chlapských jedincoch :D )
Možno mi poradíte,
utriedite myšlienky.
...Pomôžete ...

Sú viacerí :
Pán T je prachatý,
neuveriteľne sexi,vyzerá namyslený, odmeraný. Budúcnosť má istú.
Prachy má isté...
Pán CH je milé zlatíčko,ktorý chodil snád s každou babou v mojom okolí.
Pán B je kurevník.
Pán K je zadaný s mojou spolužiačkou. Vyzerajú šťastne ,nechcem to búrať , aj ked ma k nemu niečo ťahá.
Ona ho potrebuje,on zrejme ju tiež.
Je blondavá , vychudnutá,vysoká,a prsatá.
P A M E L A.
Sen každého chlapa.
O pánovi M som dlho nepočula. Naposledy na stužkovej.
Chcel ma,cítila som to.
Pán E ma kedysi chcel,ja som odmietla.
Doteraz to ľutujem.

Všetci sú zadaní.
Ja sama.
Ani z jedným sa nezdravím,len s pánom E,a stalo sa mi že ma pozdravil aj pán M.

Bude to beh na dlhú trať.

... možno nedobehnem....

Uvidíme.

Či ste víťazom,či porazeným. Na tom nezáleží.

5. listopadu 2011 v 21:58
Je to ako beh na dlhú trať.
Pot stekajúci z vašej tváre vám pripomenie vašu snahu,tvrdé úsilie.

Nehľadíte na nikoho a na nič.
Jediné čo vás v tej chvíli zaujíma,je dosiahnuť vytýčený cieľ.

Neobzeráte sa, nezaujímate sa o ostatných súťažiacich.
Ide vám o čas.
Chybu,zlyhanie,minútové zaváhanie si nemôžete dovoliť.

Prechádzate cieľovou páskou.
Pretrhla sa.
Pocit,ktorý cítite sa dostáva hlbšie a hlbšie pod kožu ,
a vy viete,
že aj ked ste vyhrali,
nič sa nezmenilo.

Ľudia vás budú naďalej nenávidieť.

Či ste víťazom,či porazeným.
Na tom nezáleží.

Nenávidia vás.

Bad artists copy. Good artists steal. - Pablo Picasso

8. října 2011 v 22:26
Život nám pod nohy kladie mnohé prekážky.

Ak sa chceme dostať na vrchol,
musíme im vedieť čeliť bez ohľadu na to,
aké ťažké to pre nás bude.

Často počas cesty na vrchol stratíme milované veci,
no ak sa chceme dostať úplne hore,
nesmieme sa nimi zaoberať.

Veď viete, prežije len ten najsilnejší.

Choice

2. října 2011 v 22:02
Ak stojíš pred svoma rozhodnutiami ,
a nevieš si rady,

jednoducho si hoď mincou.

Nie,preto,že to vyrieši otázku za teba,

ale pre ten moment,kým je minca vo vzduchu,
a ty odrazu vieš...

pre ktorú z možností dúfaš.

Tumblr_liqjrymimp1qe2y3ko1_500_large

NEED..

29. září 2011 v 21:33
http://s3.amazonaws.com/data.tumblr.com/tumblr_ls92tma51R1qdwiufo1_1280.jpg?AWSAccessKeyId=AKIAJ6IHWSU3BX3X7X3Q&Expires=1317411126&Signature=0t7tyCxbCXLSYIzMrz4oSN%2Fy%2BkE%3D

Keby ste si mali odtrhnúť len jeden lístok.

... Ktorý by to bol?

Skúste sa nad tým naozaj zamyslieť.

Bolo by to pochopenie?

Odvaha ?

Sila?

Nádej?


... Alebo krása?

25.9.2011

25. září 2011 v 22:15
Smrt jméno své do duše ti vryla,
nepřítel najednou tak sladkým se stal,
ze strachu z ní jen vzpomínka zbyla
válčit s ní?

Tak to už jsi vzdal.

Láska je to co stále ti schází,
věřit a milovat,
tak těžké je to...

zas nějaká touha do duše ti vchází
a prosí tě
"No tak už vzdej to!"

Láska a smrt
kdo z nich bližší je ti,
ta prokletá touha ztratila směr..

ta tvoje zmatenost z těla srdce rve ti,
a duše je plná jizev a děr.

Chceš lásku ale utíkáš před ní
nechceš smrt ale k sobě jí zveš.
rozhodnout se snad tak těžké není,

je mi tě líto...

vždyť nevíš co chceš.

17.9.2011

17. září 2011 v 22:08

Nedokázala jsem ze sebe dostat:
"Já na Štědrý den nebudu jíst, děkuju," aniž by se zvedl rambajs
, takže po návratu do školy jsem se rozhodla jíst jednou týdně,
abych si odpykala to málo, co jsem snědla doma.


Jedla jsem v neděli.
Jedla jsem rýži.


So mňou je to v prdeli, nechápem čo sa deje.
Školu nezvládam,každý deň sa prejedám,zaspávam s plným bruchom.
Myslím si , že zajtrajškom sa všetko zmení.
No mení sa len dátum v kalendári.
Dni ubiehajú,a ja som stále rovnaká.
Tá istá, slabá osoba.


Alenka v krajine zázrakov...

13. září 2011 v 18:57

"No ne," řekla si Alenka.
"Po takovémhle pádu skutálet se ze schodů, to už pro mě nic nebude.
To mě ale budou doma pokládat za hrdinu!
Kdybych třeba ze střechy spadla, ani nemuknu!" ...
Stále hloub a hloub a hloub. Což tomu padání nikdy nebude konec?


Mliečnu dietu som nevydržala.
Ani jeden posraný deň.
...To trápenie snád nikdy neskončí?

Stále hloub a hloub a hloub.

"Tancuj s diablom a diabol sa nezmení, diabol zmení teba."

10. září 2011 v 22:41
Nevládzem...

Jedlo ma ovláda.

Obdivujem tie , ktoré dokážu povedať NIE.

Ach, baby, ako to vydržíte?

Čo mám robiť?
Dajte tipy,prosííím ♥

Najlepšie ako skoncovať so zlozvykom je s ním vôbec nezačať.

4. září 2011 v 21:32
Presne viem, ako sa cíti.

Vzala som ju za ruku a stisla jej ju.

Billy na mňa pozrela.

" V správnej chvíli musíš zabrzdiť. "

Prikývla som.

Súhlasím.

Ale ja som práve dala ruku z brzdy dole.

PAST FUCKING HURTS

29. srpna 2011 v 22:05
I’m running BECAUSE I learned from it. <3

Chcem späť tie roky.
Chcem späť svojích 50 kíl.
Pocit , že som zo všetkých najchudšia.
Zhorozené pohľady na moje telo.
Na moje žilnaté ruky.
Vystupujúce kosti.
Medzeru medzi nohami.
To všetko chcem späť.
HNEĎ!

... No chcieť neznamená opäť MAŤ...

Stars ♥

27. srpna 2011 v 23:19
Dážd bubnuje na strešné okienko , a ja s hlavou vyvrátenou dohora sledujem hviezdy.
Vlastne nesledujem,
Žiadne nie sú.
Obloha je tmavá,cez mračná neprenikne jas hviezd.
Veľmi by chceli zažiariť.
No vedia,že cez zatiahnuté nebo sa nedostanú.
Bojujú s niečím , čo nezmenia.
A preto, to vzdali.

Noc je zrazu temnejšia.

A ja viem,že hviezdy dnes neuvidím.

♥♥ Lebo viem, ako sa cítite...♥♥

24. srpna 2011 v 23:45
Waiting for a light
To come on
That's when I know
That your alone
It's cold in the desert
Water that is easy around?
Special for girls
Without a sound?

Čekat na světlo
Až přijde
A já vím
Že jsi sama
Na poušti je chladno
Lze lehko nalézt vodu?
Zvláště pro dívky
Beze zvuku?

We all have choices. No one is force feeding us.

18. srpna 2011 v 22:40
A dnešný jedálniček?

-Coca Cola light( 2 l)

Nič viac, nič menej..
Musela som.
Potrebovala som to.
Bola som v práci .
V pekárni.
Aká ironia,že pracujem s jedlom,
no za deň sa ho ani nedotknem.

Lúbim vás
Držte sa ♥

Tumblr_lpp3axxr5z1qmohofo1_500_large

Každý má na výber.
Nikto nás neprinúti jesť.
 
 

Reklama